Hibernácia

Jednou z častých komplikácii býva pokus o hibernáciu.
Ježkovia sú veľmi citliví na chlad aj výkyvy teplôt, preto sa pre nich odporúča stabilná teplota cca 22-26°C.

Niektoré jedince však ani priaznivá teplota neodradí od pokusu hibernovať, hlavne ak je vonku sychravo a úbytok denného svetla. Existujú teórie , ktoré hovoria , že ježkovia sú na hibernáciu najviac hákliví hlavne v jesenných mesiacoch.

Nájdu sa aj ježkovia, ktorí majú sklony k pravidelným pokusom o hibernáciu, a tých je nutné pravidelne kontrolovať. Ide hlavne o staršie jedince,ježkov v horšej zdravotnej kondícii a jedince po operáciách. Napríklad ježkovia ,ktorí prišli o oči v dôsledku proptózy ,nerozoznajú deň od noci a majú väčšie sklony k hibernácii.

Ježka, ktorý sa snaží hibernovať spoznáme hlavne podľa zníženej telesnej teploty (studené brucho, nos, labky), zníženému príjmu či odmietaniu potravy, neochoty rozhýbať sa či trasu celého tela pri pokuse chodiť.

V takomto prípade je potrebné ježka POSTUPNE zahrievať - telom, v deke či tulivaku, či fľašou naplnenou teplou vodou a zabalenou v utierke ( slúži ako termofor).
Základom je, nevracať ježka do boxu skôr ako bude úplne prebudený a nezačne príjmať potravu aby sa v hibernácii nezacyklil .
Ak ježko nebude úplne prebudený a bude vrátený späť - môže dôjsť k opakovaniu tohto problému.